Vytlačiť

Separovanie komunálneho odpadu - realita na Slovensku

Kategória: Odpady

separovanie-ko

Od 1. januára 2010 mali slovenské mestá a obce zákonnú povinnosť zaviesť separovaný zber komunálneho odpadu.

Hlavným faktorom úspešnosti separovaného zberu (podľa aktuálnej legislatívy zákona o odpadoch triedený zber) je však záujem občanov a ich aktívny prístup. Každá nová skúsenosť so separovaním odpadu len potvrdzuje nasledujúci poznatok - ak sa na separácii nepodieľajú naraz občania aj samospráva, neplní svoj účel ale naopak, zvyšuje znečistenie mesta či obce, alebo spôsobuje plytvanie surovinami.

Problematikou triedenia komunálneho odpadu sme sa zaoberali v "Prieskume nakladania s komunálnym odpadom v mestách a obciach na Slovensku". Prieskum bol zrealizovaný v roku 2012 prostredníctvom anonymného dotazníka. Dotazník bol súčasťou výskumu Ekonomickej univerzity v Bratislave, Podnikovohospodárskej fakulty so sídlom v Košiciach. Cieľom prieskumu bolo nadobudnúť prehľad o znalostiach a postojoch predstaviteľov miest a obcí na území celého Slovenska zameraných na problematiku separovania komunálneho odpadu. Z celkového počtu 2891 všetkých obcí a miest Slovenska, ktorým bol dotazník odoslaný, sa prieskumu zúčastnilo 551 respondentov v rámci celej Slovenskej republiky, čo predstavuje 19%-nú návratnosť. Z 2753 obcí odpovedalo na dotazník 500 respondentov, čo prestavuje necelú pätinu a zo 138 miest odpovedalo 51 respondentov, čo predstavuje o niečo viac ako jednu tretinu miest.

Dotazník bol rozdelený do dvoch častí. V prvej časti sme sa snažili získať všeobecné údaje o danom meste/obci (veľkosť sídla, kvalita životného prostredia). Druhá časť pozostávala z otázok, ktoré sa týkali konkrétne separácie komunálneho odpadu.

Cieľom dotazníkového prieskumu bolo získať informácie zamerané na:

  • vnímanie kvality životného prostredia,
  • spôsoby zabezpečenia vývozu komunálneho odpadu,
  • výšku poplatku za vývoz komunálneho odpadu,
  • zistenie existencie separovaného zberu komunálneho odpadu v mestách a obciach na Slovensku,
  • identifikovanie, kto daný zber zabezpečuje,
  • identifikáciu zložiek KO, ktoré sa separujú,
  • hodnotenie vnímania úrovne separovania KO,
  • zistenie dôvodov, ktoré odrádzajú občanov od separácie odpadu,
  • identifikáciu faktorov, ktoré by motivovali občanov k vyššiemu záujmu o separáciu odpadu,
  • zhodnotenie legislatívnych a organizačných podmienok jednotlivých samospráv pre nakladanie s komunálnym odpadom v mestách a obciach na Slovensku.

Najviac zodpovedaných dotazníkov vyplnili obce s počtom obyvateľov od 500 do 999. Členenie respondentov podľa veľkostných kategórii sídel je uvedené v nasledujúcom grafe (Graf 1).

separovanie-ko-graf-1
Počet obyvateľov sídla
Graf 1 Počet vyplnených dotazníkov podľa veľkostnej kategórie sídla

Pri zisťovaní, ako predstavitelia samosprávy vnímajú kvalitu životného prostredia, sa takmer 73 % miest a 60 % obcí vyjadrilo, že jeho kvalita je na dobrej, resp. veľmi dobrej, úrovni. Za primeranú považuje kvalitu životného prostredia 27 % miest a 37 % obcí. Zaujímavé je zistenie, že ani jedno z miest nevníma kvalitu životného prostredia ako zlú, ale z obcí to boli 3%. V súhrne by sme mohli povedať, že predstavitelia miest deklarujú lepšiu kvalitu životného prostredia, ako predstavitelia obcí.

V druhej časti dotazníka sme sa zamerali na konkrétne informácie týkajúce sa separácie komunálneho odpadu. Odpovede na otázku „akým spôsobom zabezpečujete vývoz komunálneho odpadu vo Vašom meste/obci“ sú zaznamenané v grafe 2.

separovanie-ko-graf-2

Graf 2 Vývoz komunálneho odpadu

Pri porovnaní získaných údajov sme dospeli k zisteniu, že mestá v porovnaní s obcami využívajú na vývoz komunálneho odpadu aj ďalšie možnosti (nielen využívanie inej organizácie, ktorú uviedlo takmer 90 % obcí a v prípade miest necelých 50 % ), a to:

  • vlastnú zriadenú organizáciu (41%),
  • samostatne (8%),
  • inú obec (2%).

Na otázku o možnom spájaní sa s inou samosprávou pri vyjednávaní cien za zneškodňovanie odpadu sme získali nasledujúce odpovede:

mestá obce
ÁNO 10% 42%
NIE 41% 51%
nevyjadrili sa 49% 7%

Pri zisťovaní, či existuje separovaný zber v danej obci/meste, sa k otázke kladne vyjadrilo 98,5 % respondentov. Respondenti, ktorí uviedli, že majú zavedený separovaný zber, mali možnosť odpovedať na otázku, či separovaný zber v ich obci/meste zabezpečuje (rovnaká) organizácia, ktorá vyváža aj zmesový komunálny odpad. Vo väčšine miest a obcí (76 %) zabezpečuje vývoz separovaného zberu komunálneho odpadu tá istá organizácia, ktorá vyváža aj zmesový komunálny odpad.

V odpovediach na otázku, ktoré položky z komunálneho odpadu sa v danom meste/obci separujú, sme zistili, že takmer všetky mestá/obce, v ktorých je zavedené triedenie KO, separujú sklo a plasty (99 % respondentov). Ďalej nasleduje separácia papiera (93 %) a odpadu z elektrozariadení (87 %). Dve tretiny miest a obcí separujú kovy a nebezpečný odpad. Najmenej sa separuje biologicky rozložiteľný odpad, čo uviedlo iba 35 % respondentov (Graf 3).

separovanie-ko-graf-3

Podiel respondentov (miest/obcí), ktorí separujú dané zložky odpadu
Graf 3 Separované zložky komunálneho odpadu

Pri tejto otázke mohli respondenti označiť viacero odpovedí. Na otvorenú časť otázky, kde mohli respondenti uviesť ďalšie zložky komunálneho odpadu, ktoré separujú, bolo uvedené napríklad: textil, pneumatiky, nábytok, drobný stavebný odpad, opotrebovaný kuchynský olej, prípadne viacvrstvové kombinované materiály a pod.

Ohľadom problematiky informovanosti občanov o možnostiach separovania komunálneho odpadu, sa väčšina predstaviteľov miest/obcí zhodla na názore, že ich občania sú o možnostiach separovania komunálneho odpadu informovaní v dostatočnej miere (až 94 % odpovedí). Zvyšných 6 % respondentov – predstaviteľov miest/obcí sa vyjadrilo, že ich občania nie sú dostatočne informovaní o separácii odpadu.

Zástupcov samospráv sme sa ďalej pýtali na to, čo podľa nich odrádza občanov ich obce/mesta od separovania komunálneho odpadu. Takmer štvrtina respondentov považuje za antimotivačné prvky nedostatok zberných nádob na separovaný odpad a výšku poplatku za komunálny odpad. 16 % respondentov za možnú príčinu odradenia občanov od separácie komunálneho odpadu uviedlo neprimeranú vzdialenosť zberných nádob na separovaný odpad od obydlia a 15 % respondentov uviedlo interval odvozu separovaného odpadu (viď Graf 4).

separovanie-ko-graf-4

Graf 4 Faktory odrádzajúce občanov od separácie komunálneho odpadu

Takmer 48 % respondentov využilo otvorenú časť otázky s možnosťou alternatívy iné, kde uviedli nasledovné:

  • ľahostajnosť, nezáujem, pohodlnosť,
  • nezvyk, nechuť spraviť niečo navyše,
  • nižšiu uvedomelosť, nepochopenie následkov netriedenia, nízke ekologické povedomie, nezodpovednosť k životnému prostrediu,
  • nemotivujúci systém,
  • mentalita občanov,
  • veľká prácnosť a skladovanie separovaného odpadu v domácnostiach až do termínu ich odvozu,
  • anonymita bytových (sídliskových výstavieb),
  • chýbajúca finančná motivácia v zmysle: „Separujem. No čo z toho mám?!“

V ďalšej otázke mali respondenti uviesť, ktoré faktory by podľa ich názoru podporili separáciu komunálneho odpadu v danej obci/meste a zároveň zvýšili povedomie a informovanosť občanov o triedení odpadu. Percentuálny podiel jednotlivých odpovedí je zaznamenaný v Grafe 5. Zhrnutie odpovedí:

  • Takmer 70 % respondentov si uvedomuje dôležitosť a potrebu finančnej motivácie vo forme nižšieho poplatku za odpad pre tých, ktorí ho separujú.
  • Druhý najvýznamnejší faktor je podľa respondentov kontrola dodržiavania platných VZN o odpadoch – pokuty za ich porušenie (38 % respondentov).
  • 18 % respondentov považuje za dôležitú lepšiu propagáciu cez miestny rozhlas, televíziu a letáky.
  • Prednášky a osvetovú činnosť považuje za dôležité 16 % respondentov.
  • Medzi iné motivačné faktory respondenti uviedli:
    • presvedčenie o potrebe separovania,
    • vybudovanie zberného dvora,
    • environmentálnu výchovu odmalička,
    • vyššie výkupné ceny separovaných komodít,
    • účasť škôl na triedení odpadu a pod.

separovanie-ko-graf-5

Graf 5 Faktory, ktoré by mohli podporiť separáciu KO

V rámci otázky, ako respondenti hodnotia úroveň separovania komunálneho odpadu v danej obci/meste, sme zistili nasledujúce odpovede:

Úroveň separácie mestá obce
vynikajúca 2% 1%
dobrá 35% 39%
priemerná 10% 52%
málo stimulujúca 53% 7%
zlá 0% 1%

Záver

Z dotazníkového prieskumu sme zistili dôležitý fakt, a to ten, že separácia komunálneho odpadu sa stala za posledných niekoľko rokov neodmysliteľnou súčasťou fungovania značnej časti slovenských miest a obcí. No zároveň zistené výsledky poukazujú na široké možnosti zlepšenia v danej oblasti.

Za najdôležitejšie opatrenia na zlepšenia separovania komunálneho odpadu v našich mestách a obciach považujeme:

  • zavedenie separácie KO v súlade s platnou legislatívou do všetkých miest a obcí Slovenska,
  • rozšírenie počtu separovaných komodít o ďalšie zložky odpadu, predovšetkým biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu tam, kde už je separovaný zber zavedený, alebo sa zavádza,
  • podporu stimulácie občanov v oblasti separovania odpadov vhodnou propagáciou a osvetovou činnosťou,
  • kontrola dodržiavania platných zákonných predpisov v oblasti nakladania s odpadmi,
  • a predovšetkým vytvorenie systému finančnej motivácie v mestách a obciach tak, aby tí, ktorí separujú platili menej za komunálny odpad.

Veríme, že nami navrhované opatrenia, ktoré vyplynuli z časti prieskumu vykonaného Ekonomickou univerzitou Bratislava, Podnikovohospodárskou fakultou Košice, pomôžu k zlepšeniu v oblasti nakladania s komunálnym odpadom v našich mestách a obciach.

Michal Stričík, Erika Liptáková
Ekonomická univerzita Bratislava, Podnikovohospodárska fakulta Košice, Tajovského 13 Košice, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , erika.liptakova@euke.


Poradenský servis

Poradňa pre starostov a primátorov, zamestnancov obecných úradov a ich inštitúcií a komerčných používateľov.

Využiť služby

Environment aktuálne

Aktuálne informácie z oblasti životného prostredia zamerané na originálne a prenesené kompetencie miest a obcí.

Čítať viac

Energetika aktuálne

Aktuálne informácie z oblasti energetiky, obnoviteľných zdrojov energie a bezpečnosti prevádzky odberných plynárenských zariadení.

Čítať viac