Vytlačiť

Náklady samospráv na separovanie komunálneho odpadu

Kategória: Odpady

naklady-samosprav-na-separovanie-komunalneho-odpadu

Tento príspevok prináša ďalšiu časť výsledkov prieskumu nakladania s komunálnym odpadom v mestách a obciach na Slovensku, ktorý v roku 2012 realizovala Podnikovohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity Bratislava.

Prieskum bol zameraný na problematiku separovania komunálneho odpadu z pohľadu samospráv. Z celkového počtu 2891 všetkých obcí a miest Slovenska, ktorým bol dotazník určený sa prieskumu zúčastnilo 551 (19%) respondentov v rámci celej Slovenskej republiky, z toho 500 obcí a 51 miest.

Okrem už analyzovaných údajov uvedených na stránkach www.enpos.sk, popisujúcich zavedenie organizovaného separovaného zberu komunálneho odpadu v mestách a obciach na Slovensku a hodnotenia úrovne jeho separovania, sa teraz zameriame na:

  • zisťovanie vplyvu separovania komunálneho odpadu na výšku poplatku za komunálny odpad,
  • výšku poplatku za vývoz komunálneho odpadu,
  • zhodnotenie legislatívy v oblasti nakladania s KO z pohľadu miest a obcí Slovenska,
  • návrhy a pripomienky, ktoré by pomohli v oblasti nakladania s komunálnym odpadom a v separovanom zbere v mestách a obciach na Slovensku z pohľadu samospráv.

Pri zisťovaní, aká je výška poplatku za vývoz komunálneho odpadu sme zistili, že priemerná cena u respondentov zastupujúcich mestá za rok 2012 bola 19,35 € a u respondentov zastupujúcich obce 11,69 €.

V jednej z otázok sme zisťovali, aký vplyv má separovanie odpadu občanmi danej obce/mesta na výšku poplatku za komunálny odpad. Výsledky sú nasledujúce:

 

naklady-samosprav-na-separovanie-ko-tabulka-1

Tabuľka 1 Vplyv separácie odpadu na poplatok za vývoz KO

V otázke, aký je váš názor na výšku poplatku za komunálny odpad, sa väčšina respondentov priklonila k odpovedi primeraná suma. V prípade miest viac ako polovica respondentov (57%) považuje tento poplatok za primeraný, 39% respondentov uviedlo, že poplatok je nízky a zvyšné 4% respondentov uviedlo, že poplatok je vysoký. Podobné údaje boli zistené i u respondentov zastupujúcich obce.

V nadväznosti na predchádzajúcu otázku sme sa pýtali, ako je stanovená výška poplatku za vývoz KO. Podľa väčšiny respondentov, rovnako v prípade obcí i miest, je výška poplatku za vývoz KO stanovená pod úrovňou kalkulovaných nákladov, čo vyjadrilo 82% respondentov miest a 69% respondentov obcí. Všetky odpovede sú znázornené v Grafe 1.

 

naklady-samosprav-na-separovanie-ko-graf-1

Graf 1 Výška poplatku za vývoz komunálneho odpadu

V ďalšej z otázok bolo potrebné uviesť výšku príspevku na vývoz komunálneho odpadu v percentách. Na túto otázku odpovedali iba respondenti, ktorých výška poplatku za vývoz komunálneho odpadu bola pod úrovňou kalkulovaných nákladov. V prípade obcí odpovede s možnosťami do 20%, 30% a 40% boli pomerne vyrovnané a najviac zodpovedané. Pokiaľ ide o mestá, tak najviac respondentov uviedlo možnosť s odpoveďou do 40%. Do výšky 40% kalkulovaných nákladov prispieva na vývoz komunálneho odpadu takmer 60% miest a 71% obcí. Na túto otázku neodpovedalo celkom 7 respondentov.

 

naklady-samosprav-na-separovanie-ko-tabulka-2

Tabuľka 2 Výška príspevku na vývoz KO stanovená v %

Samostatná časť prieskumu bola zameraná na hodnotenie legislatívy v oblasti nakladania s komunálnym odpadom v SR. Zistené skutočnosti sú zobrazené v nasledujúcom grafe (Graf 2).

 

naklady-samosprav-na-separovanie-ko-graf-2

Graf 2 Hodnotenie legislatívy v oblasti nakladania s KO v SR

V rámci otvorenej časti otázky respondenti uviedli viaceré problematické oblasti vyžadujúce si legislatívnu úpravu, napríklad:

  • normy týkajúce sa BRKO;
  • úpravu vymožiteľnosti poplatku od obyvateľov, ktorí poberajú príspevok na bývanie, kde určite patrí aj úhrada likvidácie TKO a minú ho na iný účel, než je zámer;
  • celé zákony o vzniku a likvidácii odpadov treba prerobiť na skutočný stav, nakoľko platné zákony nezodpovedajú súčasným potrebám.

Legislatívne normy, ktoré sa javia ako problematické, sú rozdielne z pohľadu miest a z pohľadu obcí, ako je to uvedené v nasledujúcom grafe (Graf 3).

 

naklady-samosprav-na-separovanie-ko-graf-3

Graf 3 Problematické právne normy

V závere dotazníka mohli respondenti uviesť svoje návrhy a pripomienky, ktoré by pomohli v oblasti nakladania s komunálnym odpadom a v separovanom zbere v mestách a obciach. Vyjadrenia respondentov, pre ktoré nenašli priestor v predchádzajúcich častiach prieskumu sme prevzali v takej forme, ako boli uvedené v dotazníku:

  • Štát by mal poskytovať úľavy obciam, ktoré sa podieľajú na separovanom zbere a pomôcť pri zriadení zberných dvorov.
  • Aj napriek nízkym poplatkom za vývoz TKO, pravidelnému vývozu TKO, nachádzame v katastri nelegálne skládky odpadu. Je potrebné viac sa venovať environmentálnej výchove detí už v základných školách, kde je potrebné vytvoriť aj podmienky na separáciu odpadu. Nádoby na triedený odpad sú drahé, bolo by dobré ich nákup pre školy celoplošne podporiť napr. z environmentálneho fondu.
  • Priame zainteresovanie výrobcov plastov do separácie. Samostatným a vypuklým problémom je nakladanie s odpadovými vodami a neprispôsobenie legislatívy danému stavu.
  • Mali by sa vykupovať aspoň 2 roky PET fľaše a celé Slovensko by bolo vyčistené. Za skládku na pozemku by mal byť zodpovedný vlastník a na vlastné náklady by si skládku mal aj odstrániť. Nemala by to robiť a financovať obec. Z vlastnej skúsenosti viem, že vlastniť pôdu a niekoľko LV by občania chceli, no postarať sa o pozemok, t.j. kosenie, čistenie, to nechávajú na obci, nech to platí.
  • Nedodržiava sa platná legislatíva EÚ. Za zber, zvoz a zhodnotenie separovaného odpadu sú podľa EÚ zodpovední dovozcovia a výrobcovia a nie samosprávy.
  • Myslím, že problém nie je až tak v legislatíve, ako v nás ľuďoch. Každý kto sa vráti zo zahraničia, tak hovorí ako sa tam separuje, ale u nás túto možnosť či povinnosť nedodržuje.
  • Pre obce, ktoré majú finančné problémy a nemôžu sa zapojiť do čerpania eurofondov (hlavne je nevyhovujúci spôsob financovania formou refundácie), je nutné zabezpečiť podporu zo strany štátu.
  • Poplatok za KO musí byť adresnejší, platí ten, kto produkuje odpad, kto neseparuje musí platiť viac, a kto separuje musí platiť menej, chýba podpora štátu na separovaný zber za jednotlivé komodity.
  • Najväčším problém je ľahostajnosť ľudí. Z demokracie si každý vyberá iba svoje práva. Zodpovednosť a povinnosť už nikto nechce mať. Každý chce mať poriadok iba vo svojom dome a dvore, čo je za plotom už nikoho nezaujíma.
  • Žiada sa legislatívna úprava, ktorá zavedie vratné obaly.
  • Veľa problémov by vyriešil zákaz používania plastových obalov, ktoré tvoria rozhodujúcu časť nákladov na odvoz odpadu.
  • Zavedenie množstvového zberu na všetkých úrovniach. Výkup vyseparovaných zložiek priamo u ich predajcov a finančná motivácia občanov.
  • Tak ako u iných noriem ukladajúcich povinnosti občanom, ich vynútiteľnosť. Malé obce nemajú možnosť na zabezpečenie dostatočného a účinného kontrolného mechanizmu nad dodržiavaním interných noriem. Problémom sa tiež javí finančné zabezpečenie pri plnej realizácii všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti odpadov.
  • Malá prepojenosť štátnej správy a samosprávy všeobecne, a teda aj v problematike nakladania s odpadmi. Posudzovanie vplyvu na životné prostredie na úrovni štátu je striktne podľa zákona a nie podľa možností samosprávy – štát sa nestará, diktuje.
  • Pretrvávajúci problém s platbami za vývoz odpadu a divokými skládkami je v nezodpovednosti prevažne rómskeho obyvateľstva. Chýba legislatívny postih.
  • Určitej časti obyvateľstva sa jednoducho nechce separovať odpad, nezaujíma ich to a je im to jedno. Napriek tomu že sme dosť v tejto veci pokročili ešte stále je to len na začiatku tejto cesty.

Z predchádzajúcich odpovedí vyplýva, že na to, aby sa separovanie odpadu definitívne stalo prirodzenou činnosťou, by sme si mali osvojiť jeho jednoduché pravidlá. Zvlášť treba triediť najmä papier, plasty, kovy, sklo, bioodpad a nebezpečný odpad. Hlavnými dôvodmi separovania sú znížené množstvá odpadu vyvážaného na skládku, získanie druhotných surovín a súčasne šetrenie primárnych zdrojov. Nesmieme tiež zabúdať, že separovanie ovplyvňuje životnosť skládok odpadu, a tak by nezaškodilo ohľaduplnejšie správanie sa ľudí k prírode a životnému prostrediu vôbec.

Na odpadové hospodárstvo je potrebné nazerať ako na celok a triedený zber z neho nemožno vytrhávať. Triedený zber odpadu priamo od občanov z veľkej časti financujú samotné obce a mestá, a preto by privítali podporu štátu a čo najvyššie finančné zapojenie priemyslu do procesu, ktorým sa začína zhodnocovanie odpadov.

Michal Stričík, Erika Liptáková1  Ekonomická univerzita Bratislava, Podnikovohospodárska fakulta Košice, Tajovského 13, Košice, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.


Poradenský servis

Poradňa pre starostov a primátorov, zamestnancov obecných úradov a ich inštitúcií a komerčných používateľov.

Využiť služby

Environment aktuálne

Aktuálne informácie z oblasti životného prostredia zamerané na originálne a prenesené kompetencie miest a obcí.

Čítať viac

Energetika aktuálne

Aktuálne informácie z oblasti energetiky, obnoviteľných zdrojov energie a bezpečnosti prevádzky odberných plynárenských zariadení.

Čítať viac